Tak, tramtará...prichádza PRVÁ JEDNODIELOVKA! Keďže sa v poslednej dobe snažím žiť s angličtinou (výlet do Londýna sa neúprosne blíži, no aj tak mám pocit, že sa to vlečie), tak na nete čítavam rôzne rady, ako sa ju naučiť skôr a lepšie. Na jednom blogu písali, že mám písať po anglicky....buď do blogu alebo len tak pre seba. Nemusí to byť dokonalá..správna..spisovná angličtina, ale má to byť angličtina, ktorej ľudia pochopia. Čiže v tejto jednodielovke sa objaví pár viet v angličtine. Ak vie niekto perfektne po anglicky, môže mi to aj opraviť. Its just all :)
Nenávidím zimu, nenávidím lyžovanie, nenávidím nemčinu, nenávidím cestovanie a "výlety" s mojou rodinou..."Čo mám ja vlastne rada?" zamýšľam sa.
"Tak sme tu!" spoločne vykríkli moji rodičia.
"Huráááá!" zvýskli obaja moji súrodenci.
"Prosím vás, musíte až tak kričať? Fajn, sme tu a čo teraz?" rozhorčene som skríkla a pokračovala som: "Poďme sa už ubytovať...lebo mi všetci leziete na mozog, prosím vááás!"
"Puberta," pošepla tíško mamka ockovi...
asi si myslela, že to pošepnutie nikto nepočul, ale bola na omyle.
"Ešte jedno slovo o puberte a idem okamžite domov premňa-zamňa aj stopom!!" opäť zo mňa vyhŕklo.
"Tvoje správanie nemá konca kraja, slečinka. Dosť! Už ťa nechcem počuť do konca dovolenky. Veď ty len niečo budeš chcieť!" aj ocko sa už dostatočne naštval.
S pokerfejsom som vyšla z auta. Bez slova som si vybrala z kufra veci a nasledovala rodičov.
Nech už som na izbeee!!!!!
Vstúpili sme do veľkého hotela. Vyzeral naozaj luxusne. Rodičia celý rok šetria len na túto dovolenku. Žiadne more, len lyžovačka v Rakúsku.
Čo to mám vlastne za život? Mám predsa už pomaly 18 rokov. V mojom veku už moje kamošky dovolenkujú s kamošmi, chodia po chorvátskych diskotékach a vláčia sa s cudzincami. Čo to mám za život??!
Pri pultíku nás už očakávala usmievavá pani. Keď som začula jej nemčinu mala som sto chutí spratať sa, čo najďalej, no nechcela som si vyrobiť trapas s mojim tatkom v tomto krásnom hoteli.
Tatko už s paňou v plnom prúde šprechoval. Nerozumela som takmer ničomu, ale tie jeho "zwei Zimmer" som nemohla prepočuť. Rýchlo som šťuchla do maminy:" Prosím ťa. Povedz mi, že vy máte spoločnú izbu s tými dvoma prckami a ja mám svoju vlastnú!"
"Čo by si ešte nechcela. My s ockom si chceme od vás oddýchnuť. Máš to za tú cestu" zaťato odpovedala.
Nahodila som opäť svoj pokerfejs a nasledovala poslíčka, ktorý nám išiel ukázať naše izby.
"Krááása, kráááása" ide ma roztrhnúť. Som na izbe s dvoma krpcami, ktorí skáču po posteli, vyjedajú hotelový bar a prepínajú televízne kanály každú sekundu.
A čo ja? Ja si chcem oddýchnuť tiež.
Noc som nejak prežila, no ráno som sa vychystala rýchlo preč. Taťka som požiadala skipass a brala som sa, čo najďalej od tých šialencov. Očakávala som, že o takomto čase na svahu nik nebude, ale mýlila som sa. Všade samí ľudia a pred vlekom dlhý rad. Čakala som takých 10 minút, kým som sa dostala na rad ja. No v tom sa predomňa vopchal nejaký frajer, ktorý zakýval na vlekára, niečo mu zaštebotal tou hnusnou nemčinou a už sa pchal predo mňa.
"To fakt? To ma akože len tak predbehneš? Faajn. Ja tu čakám 10 minút a mňa tu len tak niekto predbehne. V žiadnom prípade. Tento rad som si poctivo vystála, takže smola, na rade som ja!" rozkričala som sa na toho "týpka" a vôbec som neuvažovala nad tým, že som v Nemecku a tu nikto po slovensky nevie.
Moje vykrikovanie si všimol každý. Dokonca aj ten chalan sa obzrel a pozeral na mňa ako na zjavenie a vyhŕkol zo seba: " I don´t understand your language,"
No ja som a nedala a opäť som vybuchla po slovensky: "A mňa to zaujíma, že ma nerozumieš? Mám taký istý skipass ako ty, takže nemáš ma žiadne právo predbehovať...." ani som nedokončila a on spustil:" I don´t understand you, again" a uškrnul sa.
V tej chvíli sa vo mne zježili všetky bunky a naštvaná som sa vopchala pred neho, otočila sa a do tváre mu vykríkla: "Fuck you! Do you understand me, now?" a podráždene si chytila kotvu. V tej sekunde sa mi pošmykla noha a ja som už len videla hviezdičky.
Tak fajn...hviezdičky to až neboli.
No ja som nevedela ako mám vstať. Niečo po mne aj kričali..no ja po nemecky nerozumiem. Už som len počula ako niekto zakričal "Stop ski tow,
quickly" a ja som sa snažila nejak pozviechať, no nemala som silu.
Už som zozbierala sily a bola som pripravená vsať. No v tej chvíli niekto ku mne pricupotal. Nevedela som, kto to bol. Na hlave mal kuklu, čiže som videla len oči. No tie oči mi boli niečim tak známe..bez slova mi podal ruku. Ja som sa ho chytila a vstala som. "Ďakujem, veľmi pekne," usmiala som sa na môjho záchrancu a poďakovala mu.
No potom ma zaskočil..."I don´t understand you again. Whats is your language?"
V tej chvíli som spoznala hlas toho tupca, ktorý ma predbehol a teraz sa hral na hrdinu "No! Dont touch me! You are this jerk, who wanted me overtake! I speak Slovak...idiot!!"
Po kôpke nadávok, stál ako socha. Bez poďakovania som si lyže vzala do ruky a brala sa na odchod no on sa opäť nedal: "I am really sorry. I dont saw you. Really..so sorry,"
No ja som ho bez súcitu odignorovala. No on mi vbehol do cesty, opäť: "I want help you. Where do you live now? I should take your ski. Do you agree?"
Mala som mu sto chutí povedať, že mu kašlem na hlavu...že za to, čo mi urobil nechcem od neho nič..no nevedela som mu to povedať po anglicky..a tak som súhlasila. Bolela ma noha a hotel bol dosť do kopca, čiže po vlastných by som tam išla pol hodky. Týpek si dal z hlavy dole kuklu, zobral po moje lyže a keď sa dvihol...myslela som, že na mieste odpadnem..od hanby a prekvapenia.
"You are Harry Styles," vyhrklo zo mňa prekvapene.
"You know, who I am. Everyone know, who I am..really?" dostal prekvapene zo seba.
"You are star. You have glory, money...you have everything..And people know, who you are," pokojne som povedala a naznačila som mu, aby sme sa pohli ďalej.
Harryho pozná naozaj každý. Je členom skupiny One direction. Ja som pravá directionerka, takže Harryho poznám...z článkov, fotiek, klipov, viem o ňom fakty, viem, kde sa narodil..proste všetko. No v tej chvíli..ako sme spolu išli a len tak sa rozprávali o všeličom som stále neverila, že ešte pred 15 minútami som mu nadávala do debilov. "Je to normálne, že po tom..ako som zistila, kto to je..zmenila som naňho názor? Z debila na dokonalého Harryho Stylesa?" pýtala som sa samej seba.
"We are here. Here I live, now. Thank you so much, that you help me. But I still think, you are jerk, becouse I should die, when I fell"
povedala som mu pred našim hotelom.
A on na to: "Yes, I am jerk. I know it. I must avow something.
I relied on my glory in last time and. I ignored the common people. I was jerk. Everything is my fail. I will not angry at you, when you don´t forgive me.
I want you invite to hot chocolate...as an excuse. What do you think about it?"
"I would be stupid, if I didn´t go to hot chocolate with Harry Stylles," odpovedala som s úsmevom.
A tak som bola s Harrym na horúcej čokoláde. Kebyže si nedá tú kuklu dolu, myslím, že by som s ním nikdy neprehovorila. "Je zlé, že som mu odpustila len kvôli tomu, že je slávny...a že som ho vždy chcela stretnúť?" Nad týmito otázkami som už ďalej nerozmýšľala. Užívala som si len naše kamarátstvo..a bola som so všetkým spokojná. Po večeroch sme chodili na prechádzky, guľovali sme sa, sánkovali sa a keď ma prestala bolieť noha boli sme sa aj spoločne lyžovať. Na Harryho mám nezabudnuteľné spomienky. Rodičia na mňa tiež nechápavo pozerali, keď som im ďakovala za najlepšiu dovolenku v mojom živote. S Harrym sme si vymenili číslo, adresu, mail, facebook. Nikdy by som nepovedala, že na takej dovolenke sa zoznámim s tak populárnym človekom...
...No usudzujem, že samú seba nerozumiem...nerozumiem mojej náhlej zmene názoru na "toho tupca"...
Harry mi písal občas sms. Chcel, aby som prišla na ich koncert do NY. Potom mi poslal ešte pár správ, prečo sa mu neozývam. Neodpísala som mu....bolo mi samej zo seba zle. Po mesiaci som mu odpísala: "Hi. I must something tell you. When I didnt know, who you are...I thought, that you are big idiot. But when you put the hood (kuklu) down, then I forgiven on my mad at you..becouse you was Harry Stylles...one from boyband One direction. That was wrong of me. I am sorry for everything. We can´t be friends."
Po odoslaní som začala mať konečne zo seba dobrý pocit..aj keď som vedela, že už s Harrym nebudem nikdy kamarátka. No uvedomila som si, že kamarátka som s ním ani nikdy nebola...lebo to všetko bola len faloš..pretvárka...Celebrity to majú ťažké
PS: Prosím vás pekne o komentár....chcem vedieť váš názor...či chcete pokračovanie..alebo to stačí. Lebo ja mám tiež z tohto zmiešané pocity :)
